Nice a Monako - sebavedomé krásky ležiace na azúrovom pobreží

Na svete je neskutočné množstvo nádherných miest, ale nikdy nebolo mojou túžbou navštíviť New York, letieť do Japonska alebo spoznávať krásy afrického kontinentu. Mojím malým-veľkým cieľom je precestovať, čo najviac krajín z Európy. Tá v sebe skrýva pestrú zmes všetkého, čo ma láka. Či už jedlá, umenie, históriu, modernú architektúru, hory, lesy, moria a fjordy. Európa je neskutočne rozmanitá. Či som navštívila Paríž, Amsterdam, Oslo alebo Rím, každé mesto sa od ostatných líšilo a zároveň mi bolo niečím veľmi blízke.
A tak mojím ďalším celkom reálnym cestovateľským snom bolo Nice - francúzske mestečko, známe svojou Anglickou promenádou a krásnou, kamenistou plážou. Od apríla som každý večer sedela za notebookom a hľadala letenky za výhodnú cenu a ubytovanie, čo najbližšie k letisku a pláži. A tak, keď sme 5. júla sadli do lietadla Austrian Airlines, mojou jedinou starosťou bolo už len to, aby sme prežili let.

Prvé tri minúty po štarte sa lietadlo triaslo tak, ako som ešte nikdy nezažila a všetky odsledované časti leteckých katastrof sa pre mňa zrazu stali reálnymi. Zo strachu som si držala tvár v dlaniach a netušila som, či sa mám smiať alebo plakať. A tak som len potichu sedela, dúfala, že nejde o nič vážne a medzi prstami sledovala moju vysmiatu sestru, ktorá si to celé neskutočne užívala. Neviem čím to je, ale čím sme s Peťom starší, tým väčšiu máme paniku z lietania a tak sme sa obaja zhodli, že najbližšie radšej vyrazíme k moru autom. No ešte predtým, Vám napíšem viac o našej dovolenke vo Francúzsku, pretože na naše prekvapenie sme let v zdraví prežili :)

Čo Vás môže hneď po príchode do Nice zaskočiť je ich verejná doprava. Po prvé autobusy tu vôbec nepremávajú podľa časov uvedených v cestovnom poriadku. Našťastie majú mnoho liniek a vždy sa nejaký po pár minútach objaví, no tu nastáva ďalší problém. Niektoré autobusy totiž vôbec nezastavia a ak áno, dovolia cestujúcim vystúpiť, no ďalších nevezmú. To z akého dôvodu sa len tak nedozviete. Jednoducho Vás vypoklonkujú z dverí dôrazným No! No!

Do autobusu sa zásadne nastupuje prednými dverami a ak ste si nekúpili lístok v automate, (ktoré nie sú všade) lístok Vám ochotne predá i vodič a Vy si ho následne označíte v prístroji, na to určenom.  Boli sme prekvapení, že najväčšiu tlačenicu v autobuse sme zažili pri jazde nočným spojom. Cez deň je cestovanie v celku pohodlné a často sme našli aj miesto na sedenie.

Mali sme jedno šťastie, a to, že v tomto období sa práve rozširovala električková trať a hoci nebola celkom dokončená, fungovala aspoň v skúšobnej prevádzke. Výhoda bola, že cestovanie touto električkou bolo zadarmo, takže sa nám podarilo pri niektorých jazdách ušetriť.

Anglickú promenádu lemujú z jednej strany verejné a súkromné pláže a z tej druhej luxusné hotely, kaviarničky, obchody a reštaurácie. Všetku tú atmosféru dotvára šum mora, burácajúce motory drahých áut a pištiace deti vrhajúce sa do vĺn. Pre mňa ako milovníčku mestského ruchu je to balzam pre uši. Áno, veľa ľudí sa mi diví, ale ja ticho a samotu kdesi v Hornej dolnej naozaj nemusím.

Kamienkové pláže sú dobre udržiavané. Loďka so sieťou pravidelne zbiera riasy a iné naplavené nečistoty z hladiny, takže sa môžte každý deň tešiť na azúrovo čisté more. Niektoré časti pláží sú vybetónované a vyhradené pre starších a imobilných. Tí môžu sedieť pod altánkom v tieni a k dispozícii majú nie len ochotných, vyšportovaných plavčíkov, ktorým by postavičku závidel aj Mitch Buchannon, ale i vozíčky s plavákmi po stranách, v ktorých ich dopravia do vody aj z vody, podľa potreby.

Na druhej strane promenády, ktorá je vzdialenejšia od letiska nájdete schodisko, ktorým sa ľahko dostanete na vyhliadku nad mestom a následne k vodopádu, cintorínu a reštaurácii. My sme si túto trasu vyšľapali za necelých 10 minút. Z dola to vyzeralo hrozivejšie, najmä počas horúceho dňa, ale ten výhľad stál za to. Ak budete v Nice, vyhliadku určite nevynechajte :)

V čase, keď sme Nice navštívili žilo mesto najmä MS vo futbale. Ľudia po večeroch sedávali

alebo postávali v reštauráciách pri televízoroch a s napätím sledovali priebeh zápasov. 

Inde bolo vidieť bežcov a skupinky ľudí piknikujúce na pláži alebo v parkoch. 

V centre mesta stretnete pestrú zmes národností. A práve ľudia tvoria tú správnu atmosféru. Kolorit sviežosti. Niečo, čo mi tu na Slovensku, tak veľmi chýba. Tam nikto nerieši či ste ružový, fialový alebo strakatý. Možno raz, keď bude na SR viac cudzincov, sa aj u nás pohľad na veci postupne zmení. Zistíme, že tá rôznorodosť v oblečení, účesoch, prejavoch je to krásne, čo nás dokáže obohatiť a nikomu to nebude prekážať.

Pokiaľ ide o jedlo v horúcich dňoch sme si často vystačili so šalátom z čerstvého špenátu, cherry paradajok, kozieho syra a olivového oleja. Na pár krokov od apartmánu sme mali potraviny, takže sme si bez problémov mohli zabezpečiť všetko potrebné. V miestnej pekárničke sme si kupovali croissanty k rannej káve a ochutnali sme aj slané koláče s mrkvou a cibuľkou. Reštaurácie otvárali iba na pár hodín počas dňa a na večer. Veľmi sa nám zapáčila neďaleká pizzeria, kde sme ochutnali výbornú pizzu s bielym vínom. Kedykoľvek sme sa však do nej chceli vrátiť, bola zatvorená. Až posledný večer sme konečne uvideli pri návrate z centra mesta stoly a stoličky na chodníku pripravené pre hostí. Keďže sme takýto vývoj situácie nečakali a boli sme už najedení, rozhodli sme sa, dať si aspoň víno a kávu. No na naše prekvapenie nás čašník odmietol obslúžiť. Keď nejeme, tak u nich ani nepijeme :) Pri nedávnom rozhovore v relácii #tbt s Veronikou Ostrihoňovou- Cifrovou som pochopila, že francúzi jednoducho majú svoju predstavu o gastronómii a nemienia z nej vybočiť. Napríklad, keď si jej kamarátka v Paríži objednala Coca colu a pohár vína čašník jej ho odmietol doniesť. Jednoducho musíš piť a jesť to, čo oni považujú za vhodné. 

Čudné, však? :) Stretli ste sa s tým už?

No v každom prípade, všetko čo sme v Nice ochutnali mi neskutočne chutilo. 

Nemôžem nespomenúť mexický street food, ktorý sme objavili mimo rušných uličiek 

v centre mesta. Mini kuracie tacos so zeleninou boli úžasné. 

Keď sme ich dojedli, otočila som sa a vrátila o pár ulíc späť, 

aby som si kúpila ďalšie.

Jeden deň dovolenky sme si spestrili výletom do Monaka, kde sme navštívili 

miestny trh, tržnicu, prístav a oceánografické múzeum. 

Jednosmerný lístok na vlak stál 4.50 € a cesta trvala okolo 45 minút.

Mesto je obklopené horami a morom a na prvý pohľad pôsobí luxusne.

V prístave sa pohupujú obrovské jachty, 

vo výkladoch na Vás žmurkajú tie najdrahšie značky áut 

a obchody sú plné luxusného tovaru. 

Upozornenie: Monako nie je súčasťou EÚ a tak tam neplatia rovnaké pravidlá pre používanie internetu. Nezabudnite si ešte pred dojazdom vypnúť na telefóne mobilné dáta. Nám len za krátku chvíľku, kým sme vyšli z vlaku a prešli jednou uličkou stiahlo každému 20 eur. Jau. To fakt zabolelo.

Katedrála Notre-Dame-Immaculée.
Miesto, kde sa vydávala a je tu pochovaná monacká kňažná Grace Kelly.

Výhľad zo strechy múzea oceánografie, ktoré stojí na útese

Budova múzea 

 Návrat z Monaka bol o trošku náročnejší, pretože vlaky boli poobede tak plné, že sa

 do nich časť cestujúcich ani nezmestila. Stačilo, že vynechal jeden spoj a na nástupišti vznikla behom pol hodiny riadna tlačenica. My sme sa rozhodli počkať radšej o čosi dlhšie a cestovať bez toho, aby sme boli natlačení tvárou na rám dverí. Na vlakovej stanici sme strávili asi hodinu a pol, ale nakoniec sme cestou späť sedeli a mohli si v pokoji vychutnať nádherné výhľady.

Dúfam, že sa Vám tento krátky výlet páčil, tak ako nám.

Budem rada, ak mi napíšete aké európske mesto očarilo v poslednej dobe Vás.