Pol roka bez mäsa. Budem vegánkou?
Vždy som v našej rodine patrila medzi zarytých mäsožravcov. Kvôli mne sa na návšteve krájali klobásky, slanina a vyprážali rezne. Bola som jednou z tých, ktorej deň nestál za nič, ak som nemala na tanieri, čo i len malý kúsok šunky. Potom som zmenila prácu a najbližšia reštaurácia od kancelárie bola vegánska. A tak som jej dala šancu. Zrazu som zistila, že fašírka môže chutiť skvele i keď je len z červenej repy a šošovice, že ryže sa neviem dojesť a je môj prílohový favorit, a strukoviny ma dokážu zasýtiť rovnako dobre ako klasické mäsové jedlá. Ten počiatočný dojem, že ak prestanem jesť mäso, nebudem mať poriadne čo jesť, postupne zmizol.
A tak som 17. septembra 2018 spustila svoj osobný experiment a začala som si variť a stravovať sa vegetariánsky. V tomto článku zhodnotím plusy aj mínusy, ktoré mi nové stravovanie prinieslo, moje dojmy, reakcie okolia a aj to, či som sa rozhodla v tom pokračovať alebo či sa dokonca stanem vegánom.
1. Prvé, na čo ma kamarátka Tánička upozornila, keď som sa rozhodla pre vegetariánstvo bolo, že budem omnoho častejšie hladná. A nemýlila sa. Boli dni, keď som musela každú hodinu niečo zjesť a popritom som mala obrovskú chuť na sladké. Telo chcelo jednoducho, čo najrýchlejšie doplniť energiu a zahnať hlad. Pomohlo mi, že som mala už dopredu nakúpené potraviny a vyskúšané recepty, ktoré som si mohla urobiť bez toho, aby som siahla po prvom, na čo som v chladničke narazila. V týchto prípadoch mi dobre slúžilo ovocie, smoothie, polievky alebo mrkva, ktorú som si namáčala v hummuse. Asi to neznie lákavo, ale ja som si to dosť obľúbila :)
2. Zmena jedálnička hoci dobrým smerom môže najprv priniesť drobné negatíva. Tým, že som začala jesť viac strukovín moje trávenie potrebovalo čas na prispôsobenie, a tak som bola častejšie nafúknutá. Okrem toho sa mi o niečo zhoršila pleť. Nikdy som nemala extra problém s vyrážkami a akné, ale po vysadení mäsa sa mi začali v okolí brady a čeľuste objavovať zapálené červené fliačky. V tom období som však testovala aj jeden prírodný krém, takže neviem úplne posúdiť aká bola presná príčina zhoršenia pleti. Vraj sa takto môže telo čistiť, ale nie som lekár, takže to nemôžem povedať s určitosťou. Postupne sa pleť aj trávenie dalo do poriadku.
3. Dosť som sa obávala toho, ako vezme môj nový štýl stravovania Peťo a rodičia. Predsalen je to zásah do bežného režimu a fungovania domácnosti a zároveň som cítila, že budem zrazu na návštevách na obtiaž, keďže nebudem jedávať to, čo ostatní. No bola som prekvapená, že to vzali veľmi dobre a nemali k tomu žiadne výhrady. Moja mamina pracuje v zdravotníctve, takže keby chcela mohla mi dať prednášku o tom ako naše telo mäso potrebuje, čo sa mi pri iných ľuďoch stáva, ale nič také sa neudialo. Úplne to rešpektuje a vždy je ochotná spraviť mi inú variantu jedla ako ostatným. Peťo so mnou doma jedáva jedlá, ktoré pripravujem a vidno, že mu chutia. Super je, že na sebe vidí zmenu k lepšiemu, a hoci na návštevách mäso zje, tak doma a v reštauráciách si bežne dáva jedlá ako ja, čo je super, lebo môžem ochutnávať :)
4. Za pol roka ma iba raz prepadla chuť na mäso a to pri prechádzke po lesoparku v Prievidzi, kde si rodinky pri ohníku opekali špekačky. Tá vôňa :) To bolo asi najväčšie pokušenie za celý ten čas. Nebudem sa radšej viac rozpisovať, aby som si neoslintala klávesnicu. V každom prípade sa mi stala pred niekoľkými dňami celkom úsmevná až tragikomická vec. Najhoršie na tom bolo, že to bolo presne na polročné výročie bez mäsa. Bola som na jednom stretnutí, kde bolo asi 20 ľudí, rozprávali sme sa, chodili sme okolo stola a ochutnávali všetky dobroty, čo sme doniesli. Zrazu mi niečo trklo a uvedomila som si, že z úst mi trčí slaná tyčinka z cesta jemne obalená v šunke. Zhrozene som sa pozrela na okolostojacich s otázkou: "To čo jem?" Niektorí presne vedeli čo riešim, iní netušili. Ale nakoniec zvyšok tyčinky skončil v koši a časť samozrejme v mojom žalúdku :D Takže toto bola moja oslava výročia. Nie som na seba hrdá, ale vravím si, že omyly a výpadky pamäte sa stávajú. Takže sa nestresujte, ak si prejdete niečím podobným. Vaše úsilie sa tým nevynuluje ani sa nevymaže všetok ten čas, keď ste sa snažili.
5. Čo ma nesmierne baví je skúšať nové recepty. To, čoho som sa najviac bála, že budem dookola variť to isté, sa mi teraz zdá smiešne. Je toľko možností, toľko druhov strukovín, zeleniny, ovocia, orechov, semiačok, byliniek a korení od výmyslu sveta. Príde mi strašne smutné, že kvôli našim žalúdkom musí trpieť a zomierať milióny zvierat, keď máme toľko iných možností a v ničom by sme nestrádali. Ani v najmenšom. A áno, viem, že ja svojou troškou nezabránim tomu, že sa zvieratá nebudú držať v nevhodných podmienkach, prevážať stovky až tisícky kilometrov bez vody a jedla v teple či v mraze a napokon skončia na bitúnkoch, kde by ste verte mi, nechceli ani len vkročiť na pár sekúnd, ale na druhej strane, ak sa deje niečo (podľa mňa) nesprávne, nemusím k tomu prispievať a po každom jedle mám dobrý pocit, že som sa rozhodla súcitne.
Už keď som bola malá a zažila som zabíjačku a videla to prasiatko rozrezané na dve časti, niečo v hlave mi vravelo, že to nie je správne a bolo mi smutno. Myslím, že každé dieťa sa rodí s citom a s láskou k zvieratám. Až časom ho okolie presvedčí, že mačičku a psíka ľúbime, a prasiatko a kravičku papáme, lebo chceme byť veľkí a zdraví. V iných krajinách je to zas opačne, rozhoduje kultúra, náboženstvo a pod.
No v konečnom dôsledku každý má právo si vybrať. Ja som váhala minimálne 20 rokov a teraz môžem povedať len jediné, že som do toho mala ísť oveľa skôr. Dnes sú však možnosti oveľa lepšie a tým pádom aj ľahšie. Máme náhrady, ktoré chuťou aj vizuálne mäso veľmi pripomínajú, ak by sa niekomu žiadalo vrátiť sa k spomienkam :) Ja to príliš nevyhľadávam, ale raz za čas je to fajn spestrenie.
Keď som kamarátke Silvii povedala, že som s mäsom skončila, povedala mi, že do roka zo mňa bude vegánka, a že je to prirodzený proces, keď sa začnem viac zamýšľať nad vecami. Ono z veľkej časti mala pravdu. Sú dni, kedy sa stravujem iba vegánsky a momentálne sa vyhýbam aj mlieku. Zatiaľ však v domácich vajíčkach a v mede nevidím až taký problém. Najmä, keď mám med od známych, ktorí sa o včielky starajú a vajíčka od svokrovcov, kde si sliepočky behajú po dvore a dávajú im späť aj škrupinky, aby mali dosť vápnika. Takže na teraz môžem povedať jedine neviem, čo bude o rok či o dva, ale vegánske jedlá sú famózne a vegáni majú moje sympatie.
Aktualizácia:
Po uverejnení tohto článku som sa napokon od 1.6.2019 rozhodla prejsť na čisto rastlinnú stravu.
Prosím, neberte tento článok ako výchovný a vyčítavý. Každý máme právo na svoj výber a svoj pohľad na vec. Ja som to tiež dlhé roky videla inak ako teraz, hoci ma to štvalo a mala som chuť to zmeniť, no asi to pre mňa nebol správny čas. Inšpirujme sa a rešpektujme sa. Ďakujem :)
A tak som 17. septembra 2018 spustila svoj osobný experiment a začala som si variť a stravovať sa vegetariánsky. V tomto článku zhodnotím plusy aj mínusy, ktoré mi nové stravovanie prinieslo, moje dojmy, reakcie okolia a aj to, či som sa rozhodla v tom pokračovať alebo či sa dokonca stanem vegánom.
S čím som rátala a čo ma prekvapilo
2. Zmena jedálnička hoci dobrým smerom môže najprv priniesť drobné negatíva. Tým, že som začala jesť viac strukovín moje trávenie potrebovalo čas na prispôsobenie, a tak som bola častejšie nafúknutá. Okrem toho sa mi o niečo zhoršila pleť. Nikdy som nemala extra problém s vyrážkami a akné, ale po vysadení mäsa sa mi začali v okolí brady a čeľuste objavovať zapálené červené fliačky. V tom období som však testovala aj jeden prírodný krém, takže neviem úplne posúdiť aká bola presná príčina zhoršenia pleti. Vraj sa takto môže telo čistiť, ale nie som lekár, takže to nemôžem povedať s určitosťou. Postupne sa pleť aj trávenie dalo do poriadku.
3. Dosť som sa obávala toho, ako vezme môj nový štýl stravovania Peťo a rodičia. Predsalen je to zásah do bežného režimu a fungovania domácnosti a zároveň som cítila, že budem zrazu na návštevách na obtiaž, keďže nebudem jedávať to, čo ostatní. No bola som prekvapená, že to vzali veľmi dobre a nemali k tomu žiadne výhrady. Moja mamina pracuje v zdravotníctve, takže keby chcela mohla mi dať prednášku o tom ako naše telo mäso potrebuje, čo sa mi pri iných ľuďoch stáva, ale nič také sa neudialo. Úplne to rešpektuje a vždy je ochotná spraviť mi inú variantu jedla ako ostatným. Peťo so mnou doma jedáva jedlá, ktoré pripravujem a vidno, že mu chutia. Super je, že na sebe vidí zmenu k lepšiemu, a hoci na návštevách mäso zje, tak doma a v reštauráciách si bežne dáva jedlá ako ja, čo je super, lebo môžem ochutnávať :)
4. Za pol roka ma iba raz prepadla chuť na mäso a to pri prechádzke po lesoparku v Prievidzi, kde si rodinky pri ohníku opekali špekačky. Tá vôňa :) To bolo asi najväčšie pokušenie za celý ten čas. Nebudem sa radšej viac rozpisovať, aby som si neoslintala klávesnicu. V každom prípade sa mi stala pred niekoľkými dňami celkom úsmevná až tragikomická vec. Najhoršie na tom bolo, že to bolo presne na polročné výročie bez mäsa. Bola som na jednom stretnutí, kde bolo asi 20 ľudí, rozprávali sme sa, chodili sme okolo stola a ochutnávali všetky dobroty, čo sme doniesli. Zrazu mi niečo trklo a uvedomila som si, že z úst mi trčí slaná tyčinka z cesta jemne obalená v šunke. Zhrozene som sa pozrela na okolostojacich s otázkou: "To čo jem?" Niektorí presne vedeli čo riešim, iní netušili. Ale nakoniec zvyšok tyčinky skončil v koši a časť samozrejme v mojom žalúdku :D Takže toto bola moja oslava výročia. Nie som na seba hrdá, ale vravím si, že omyly a výpadky pamäte sa stávajú. Takže sa nestresujte, ak si prejdete niečím podobným. Vaše úsilie sa tým nevynuluje ani sa nevymaže všetok ten čas, keď ste sa snažili.
5. Čo ma nesmierne baví je skúšať nové recepty. To, čoho som sa najviac bála, že budem dookola variť to isté, sa mi teraz zdá smiešne. Je toľko možností, toľko druhov strukovín, zeleniny, ovocia, orechov, semiačok, byliniek a korení od výmyslu sveta. Príde mi strašne smutné, že kvôli našim žalúdkom musí trpieť a zomierať milióny zvierat, keď máme toľko iných možností a v ničom by sme nestrádali. Ani v najmenšom. A áno, viem, že ja svojou troškou nezabránim tomu, že sa zvieratá nebudú držať v nevhodných podmienkach, prevážať stovky až tisícky kilometrov bez vody a jedla v teple či v mraze a napokon skončia na bitúnkoch, kde by ste verte mi, nechceli ani len vkročiť na pár sekúnd, ale na druhej strane, ak sa deje niečo (podľa mňa) nesprávne, nemusím k tomu prispievať a po každom jedle mám dobrý pocit, že som sa rozhodla súcitne.
Už keď som bola malá a zažila som zabíjačku a videla to prasiatko rozrezané na dve časti, niečo v hlave mi vravelo, že to nie je správne a bolo mi smutno. Myslím, že každé dieťa sa rodí s citom a s láskou k zvieratám. Až časom ho okolie presvedčí, že mačičku a psíka ľúbime, a prasiatko a kravičku papáme, lebo chceme byť veľkí a zdraví. V iných krajinách je to zas opačne, rozhoduje kultúra, náboženstvo a pod.
No v konečnom dôsledku každý má právo si vybrať. Ja som váhala minimálne 20 rokov a teraz môžem povedať len jediné, že som do toho mala ísť oveľa skôr. Dnes sú však možnosti oveľa lepšie a tým pádom aj ľahšie. Máme náhrady, ktoré chuťou aj vizuálne mäso veľmi pripomínajú, ak by sa niekomu žiadalo vrátiť sa k spomienkam :) Ja to príliš nevyhľadávam, ale raz za čas je to fajn spestrenie.
Budem vegánkou?
Keď som kamarátke Silvii povedala, že som s mäsom skončila, povedala mi, že do roka zo mňa bude vegánka, a že je to prirodzený proces, keď sa začnem viac zamýšľať nad vecami. Ono z veľkej časti mala pravdu. Sú dni, kedy sa stravujem iba vegánsky a momentálne sa vyhýbam aj mlieku. Zatiaľ však v domácich vajíčkach a v mede nevidím až taký problém. Najmä, keď mám med od známych, ktorí sa o včielky starajú a vajíčka od svokrovcov, kde si sliepočky behajú po dvore a dávajú im späť aj škrupinky, aby mali dosť vápnika. Takže na teraz môžem povedať jedine neviem, čo bude o rok či o dva, ale vegánske jedlá sú famózne a vegáni majú moje sympatie.
A čo Vy? Tiež ste si prešli podobnou zmenou stravovania alebo nad ňou uvažujete?
Budem rada, ak sa o svoje skúsenosti podelíte.
Aktualizácia:
Po uverejnení tohto článku som sa napokon od 1.6.2019 rozhodla prejsť na čisto rastlinnú stravu.
Prosím, neberte tento článok ako výchovný a vyčítavý. Každý máme právo na svoj výber a svoj pohľad na vec. Ja som to tiež dlhé roky videla inak ako teraz, hoci ma to štvalo a mala som chuť to zmeniť, no asi to pre mňa nebol správny čas. Inšpirujme sa a rešpektujme sa. Ďakujem :)
Komentáre
Zverejnenie komentára