Ako som vďaka blogu začala písať knihu

Písanie je pre mňa dosť návyková činnosť. Pôsobí podobne ako šport. Keď si ho raz obľúbite a zažijete s tým spojené endorfíny, prúdiace vo vašej krvi, už nie je cesty späť.

Blogovanie ma baví už veľmi dlho. Zo začiatku som písala o situáciach, ktoré som zažila, trochu prikrášlene, s nadsázkou a postupne som sa prepracovala sem. K blogu o kozmetike. Viem, že tejto témy je už na internete veľa a nie je to nič originálne. No snáď bude pre pár ľudí môj pohľad na tento obohraný námet užitočný.

Sen napísať vlastnú knihu mám odjakživa. Ale vždy sa mi zdala tá predstava príliš nereálna a nemala som čas sa ňou príliš zaoberať. No keď som si vytvorila doma miesto na písanie, úplne ma to pohltilo.

Námet na knihu som v hlave nosila približne pol roka, takže začať ťukať do klávesnice bolo oslobodzujúce. Všetko, čo som držala v mysli, som odrazu mohla vypustiť von a dať priestor ďalším myšlienkam a nápadom...

Veľa spisovateľov si vraj pred napísaním knihy tvorí osnovu. Ja som si určila smer iba napísaním záveru. Píšem spontánne - niekto by povedal chaoticky, no je to môj prvý pokus a nič od toho nečakám. Neurčujem si tým pádom žiadne hranice. Posúvam dej smerom, ktorý sa prirodzene vynára v mysli  a postupne zapracovávam do príbehu nové a nové postavy.

Mojím najväčším pomocníkom je pre mňa synonymický slovník. Človek by neveril aké nevyhnutné je, aby sa slová v texte stále neopakovali, no zároveň je náročné nájsť to správne slovo, ktoré ho nahradí. Skvelé však je, že si tým pádom sama rozširujem slovnú zásobu.

Asi Vás zaujíma o akú knihu ide....
Nechcem prezradiť veľa. Iba okrajovo spomeniem, že ide o sci-fi z budúcnosti. Príbeh je postavený na pohľade viacerých postáv, ktorých život bude v niektorom okamihu prepojený s ostatnými a navzájom sa psychicky alebo fyzicky udržiavajú pri živote.

Momentálne je pre mňa písanie relaxom a mám neuveriteľnú radosť, keď napíšem hoci len jednu kapitolu alebo krátky článok na blog. No výzvou je práve to hľadanie rovnováhy a nezanedbávanie aj ostatných dôležitých vecí, ktoré sa jednoducho musia urobiť.

Ak máte podobné sny a potrebu tvoriť, určite sa do toho pustite. 

Mňa k tomu dotlačil trochu aj vek. Nie že by som bola stará pani pred dôchodkom, ale po tridsiatke ma už nebaví na nič čakať.

Realizujte sa a tvorte. 

Nie kvôli úspechu a peniazom.

Iba kvôli sebe a radosti, ktorá Vám vylepší deň.